„Vzdelaní“ hlupáci

Vzdelanie by malo viesť k slobode myslenia, k schopnosti klásť otázky, vidieť súvislosti a rozlišovať pravdu od lži. Namiesto toho však často produkuje ľudí, ktorí síce ovládajú fakty a teórie, ale stratili prirodzený rozum. Sú školení nasledovať autority, opakovať naučené dogmy a slepo veriť v systémy, ktoré im boli vštepené. Títo „vzdelaní“ hlupáci sa dostávajú do vplyvných pozícií a ďalej upevňujú systém (matrix), ktorý ich vychoval.

Len mŕtve ryby plávajú s prúdom

Náboženstvo, média a vzdelávací systém školstva (matrix) sú najmocnejšie nástroje na ovládanie más. Premieňajú ľuďom slobodu na ilúziu, vinu na zbraň a vedie ich k vlastnej skaze, zatiaľ čo väčšina ani netuší, že je uväznená. Manipulujú mysle tak, aby ľudia dobrovoľne prijímali vlastné putá a dokonca ich považovali za dar. Vina, strach a poslušnosť sú mechanizmy, ktorými si Matrix udržiava moc a práve preto väčšina kráča na porážku s pocitom, že ide správnym smerom.

Ovce a pastieri

Keď sa masa ľudí vzdá kritického myslenia, mení sa na stádo. Vtedy nepotrebuje pravdu ani slobodu – stačí jej, že niekto „múdrejší“ určuje smer. A tak vzniká dynamika ovce–pastier. Pár mocných rozhoduje, väčšina poslúcha. Pastieri môžu meniť pravidlá, prepísať históriu alebo určovať, čo je „dobro“ a čo „zlo“. Ovce to prijmú, lebo ich k tomu viedol systém odmalička.

Náboženstvo ako nástroj viny

Náboženstvo v histórii neraz fungovalo ako mechanizmus kontroly. Namiesto oslobodzujúceho spojenia s niečím vyšším sa z neho stal nástroj manipulácie. Ak sa cítiš vinný, potrebuješ sprostredkovateľa, ktorý ti odpustí. A ten sprostredkovateľ – cirkev, kňaz, systém – získa moc nad tvojím životom. Strach z pekla, túžba po raji, pocit viny za vlastnú ľudskú prirodzenosť – to všetko drží masy v poslušnosti.

Vzdelávací systém ako sekulárne náboženstvo

Aj moderné školstvo sa podobá na cirkev. Má svoje dogmy (vedecký materializmus, odmietanie transcendencie), má svoje rituály (skúšky, tituly, diplomy) a má svojich kňazov (profesorov a expertov), ktorých slová sa nespochybňujú. Dieťa, ktoré by spochybnilo základné „pravdy“, je rýchlo umlčané alebo zosmiešnené. A tak sa celá generácia učí veriť, že existuje len to, čo sa dá zmerať, že vyšší princíp neexistuje, že život je len o práci a produkcii.

Strata kritického myslenia

Keď človek stratí schopnosť pýtať sa „prečo?“ alebo „Cui bono?“, stáva sa bezmocným. Už nevidí rozdiel medzi pravdou a propagandou, medzi poznaním a manipuláciou. A tak prijíma všetko, čo mu autority predložia – od politických sloganov po reklamné heslá. Spoločnosť plná „vzdelaných“ ľudí tak môže byť paradoxne oveľa ľahšie manipulovateľná než spoločnosť jednoduchých, no zdravým rozumom obdarených ľudí.

Skutočné vzdelanie a skutočná spiritualita by mali človeka oslobodzovať, no namiesto toho ho systémy menia na poslušného vykonávateľa cudzích predstáv. Preto je potrebné obnoviť schopnosť myslieť kriticky, hľadať pravdu a klásť otázky, aj keby to znamenalo ísť proti prúdu.